Skutočný príbeh Part I.
Introvert
Mam psov. A kocúra, ale o ňom inokedy :) Trénujeme, cvičíme, raz sa darí, inokedy menej. Aj keď som sa ju snažila brávať medzi iných psov už odmalička, predsa sa s nimi veľmi nehrá. V podstate sa hrá len s dvoma, v lepšom prípade troma psami. A aj to s tými, s ktorými vyrastala. Iné psy ignoruje, alebo priamo od seba odháňa. Nie je agresívna, ale proste si ich prítomnosť nepraje. Čím skôr to ten druhý pochopí, tým lepšie. Preňho.
Stretávame rôznych psíkov. Niektorí to pochopia hneď, iný sú už tak vzdialený psej reči, že to nepochopia ani neskôr. A to už počúvam prednášky o tom, prečo nedám psa na vodítko s košíkom, alebo prečo vôbec taký pes chodí vonku.
Zo začiatku som mala snahu ľuďom vysvetlovať, že ona dala jasne najavo, že si prítomnosť iného psa nepraje, že odišla a že ju ďalej otravoval ich pes. To, že ich psík tomu nerozumie.... Ale povedzte niečo zlé na ich miláčika. Veď to poznám aj ja ;)
Postupne som si všimla typy, ktoré sa jej nepáčia. Ide hlavne o veľkých psov. A tak sa snažím vyhýbať takýmto stretnutiam, aby som zas nemusela riešiť za ňu nevydarené pytačky. Časom som sa utvrdila, že moja sučka je ortodoxne matriarchálna feministka. To znamená, že voči starším sukám je podriadená, ostatné suky nerieši a psov nepotrebuje.
Počas prechádzok a pri stom strete so psom som začala premýšľať prečo je taká.
Prvá z možností je tá, že vyrastala s polovičným mollosom. Tieto psy nie sú až tak veľmi vzdialené od pôvodného zámeru a uznávajú suku ako vodcu svorky. Preto si k nemu mohla dovoliť všetko a keď k tomu prirátame aj ovčiarske pudy, časom ho začala pred svetom ochraňovať. A čo vadilo Kajkovi, to musela zniesť zo sveta. Alebo teda aspoň sa tak tváriť. Možno to vymodelovalo jej prototyp nežiaducich tvorov. To by sedelo, lebo jej vadia presne tie isté typy. Ale čo ďalej? Kajko je taký hravý, prečo sa nepodala naňho aj v tomto?
Na ďalšie úvahy som potrebovala viac prechádzok. Ale oplatilo sa. Prestala som hľadať externé dôvody a pozrela som sa na problém hlbšie. Netrvalo to dlho. Porovnala som ju so sebou.
To, že psy sú rôznej povahy a tiež sa dajú zaradiť do štyroch základných typoch je hádam jasné. Ide o cholerikov, melancholikov, flegmatikov a sangvinikov. Každý typ sa vyznačuje niečím iným. Ale tak isto existujú aj intro a extroverti. No, a hádajte, kde patríme my?
Nemôžem povedať, že by som ľudí priamo nemala rada. To v žiadnom prípade. Ale často mi je lepšie bez nich. Vystačím si so psami :) Ľudí, s ktorými trávim čas si vyberám. Dám dosť na prvý dojem a ak mi je niekto nesympatický, tak sa s ním snažím netráviť čas. Mám zopár skutočných priateľov, ale stále mi je najlepšie samej. Taká som bola a som, to už asi nezmením.
Linda je veľmi citlivý a vnímavý pes. Tak verím, že aj táto moja vlastnosť na ňu časom prešla. Veď, správa sa tak isto. Má zopár vyvolených priateľov, ktorých si vie ochrániť, so psíkmi sa zoznámi a ak nemá záujem tak ju na to nik neprehovorí a ak nemá náladu, tak chce mať pokoj úplne od všetkých. Občas ma prekvapí a vybehá sa so psami v parku, ale to je skutočne výnimočné.
Našla som naozaj veľa podobností, ktoré ma utvrdzujú v tom, že sa asi nemýlim. Preto som to prestala riešiť, netrápim sa už kvôli tomu. Naďalej sa snažím vyhýbať priamym stretom so psami, ktoré skutočne nemá rada-veď ja tiež neznášam prítomnosť nesympatických ľudí, a teším sa, keď sa šalí v parku s kamarátmi. Verím, že si to užíva rovnako ako ja, keď si raz za čas vyjdem s priateľmi.
